Som v čerstvom vzťahu asi dva mesiace, bolo to všetko tak pekné krásne ale náhle sa niečo stalo… je 24 jemu 36. Myslela som si že už má napríklad trošku rozum, celý život narážam, na tie najhoršie tyrany, psychicky nevyrovnaných mužov čo ma psychicky vydierali, avšak toto bolo iné…..najprv sme sa vídali len cez víkendy čo mi vyhovovalo, pochopiteľne, spoznávame sa, uvažovali sme o spoločnom bývaní v mojom mieste bydliska, pretože bývam s rodičmi vždy sme si platili na víkend nejaké to ubytko , do ktorých som dala teda nehorázne peniaze, samozrejme tiež zaplatil pár pobytov, je z ďaleka, a chceli sme byť spolu, mamka ho chcela spoznať tak sme prišli na obed, ten večer mu rodičia dovolili aby zostal cez noc….
povedali sme že sme si zohnali bývanie. , čo mi že začiatku vyhovovalo predsa sa len nepoznáme tak dlho aby som ho pustila do baraku, už dva týždne od doby obeda s rodičmi, sa ma nepustil drží sa ma ako kliešť, prisal sa na mňa spoznal celú moju rodinu vzal si neschopnosť vo svojej práci aby mohol byť semnou.
Kŕmim ho živím ho kupujú mu cigarety, nakýbloval sa ku mne a mňa to naozaj docela desí a čaká kým sa neodstehujú nájomníci a nepridal mi ani jednu korunu na výdavky, nejde mi o peniaze ale skôr o princíp ja byť tridsaťšesťročný chlap čo teda údajne chodí do práce, tak prídem za pani mamou a dám jej symbolicky napríklad na nákup za elektriku za vodu neviem a on stále len hovorí a ešte nič nedokázal furt mi hovorí ako budu šťastný, je chorý a nechce sa odomehnúť, máme plný barák deti a mamička ich alergik hneď všetko chytí, tak ma ako chlapa by napadlo ak by mi záležalo na nejakej slečne a teda jej rodine, tak by mi docvakli že tam asi nemôžem ležať chorý keď je plný barák deti čo chodia do školy. A nechapem, prečo on to nevidi a iba sa na to pozerá a je mu to jedno..