Mirid

Stále sú tu tie neodbytné povinnosti, ktoré sa musia urobiť, lebo inak by sa zrútil celý svet.. Možno ani nie, ale tak to je vo svete nastavené.
Toľko vecí by som chcela. Chcela by som sa konečne začať venovať sama sebe. Nie sa snažiť pochopiť blbé výpočty teórie pravdepodobnosti, ktoré mi v živote na nič nebudú, lebo ich aj tak hneď po písomke zabudnem. Načo je to všetko dobré? K čomu to slúži? Naozaj sme tu pre niečo ? Na čo sa náhlime za niečím, čo vlastne ani nechceme, len si myslíme, že to chceme. Okolnosti a hlavne okolie nás k tomu dohnalo. No to samotné nás spraví šťastnejšími až keď to skončí. Až keď bude po tom všetkom. Čiže sa neteším z toho, že to bude naše alebo, že sme to konečne dosiahli, ale z toho, že už to konečne skončilo. Že už sa s tým nemusíme viac zaoberať. Tešíme sa z toho, že už na to miesto nebudeme musieť nikdy ísť.

Nebudeme sa musieť dívať na všetkých tých ľudí, s ktorými sme trávili kopu času, ale k ničomu nás neposunuli. Neboli nám k ničomu. Pretože túto etapu svojho života sme nenávideli. A sme radi, že už konečne skončila.
Vlastne ešte nie, ešte stále som vo fáze, že to musím konečne dokončiť. Ten čas plynie tak pomaly. Moment skončenia sa síce blíži, ale čím viac sa ho neviem dočkať, tým viac je to ďalej a robím menej preto, aby to už bolo za mnou. Lebo sa chcem len preniesť na ten moment, že už bude po tom a nevynaložiť žiadne úsilie navyše. Tak smutné… že ľudia, často sami naši rodičia od nás vyžadujú to, čo nás samotných nerobí vôbec šťastných… Prečo od nás chcú niečo, čo si myslia, že je to najlepšie? Nech nás nechajú sa rozhodovať samých…

Aby som každému vysvetľovala, prečo som sa rozhodla tak alebo prečo som sa rozhodla onak.. Je to predsa moja vec. Každý má svoj názor a keď oni majú iný názor, tak ho kľudne môžu vyjadriť, ale ja svoj názor nezmením za to, že niekto so mnou nesúhlasí. To nie sú rady, ale hlúpe miešanie sa do vecí, do ktorých ich nič nie je. Taký blbý je život… Kedy si na to zvyknem? Ale už radšej končím a utekám robiť niečo, čo ma vôbec nebaví, ale je to bohužiaľ nutné pre dokončenie tejto hnusnej etapy…

S prehľadom môžeme povedať, že dnešnej generácii videohernej zábavy dominujú tri spoločnosti- Sony, Microsoft a Nintendo. Zatiaľ, čo konzoly Sony Playstation a Microsoft Xbox ponúkajú v podstate podobné možnosti, produkty Nintenda sú viditeľne „iné“, presnejšie povedané originálnejšie a aj napriek výrazným inováciám si držia svoju tvár, ktorá je nám známa už z 80-tych rokov minulého storočia.

•  Áno, tento herný gigant je na trhu už veľmi dlho a takmer za celú dobu drží popredné priečky z pohľadu popularity verejnosti, ale aj z pohľadu ponuky zábavných a technologicky pokrokových produktov v odvetví videohier a herných konzol.

Pamätníci, retro-hráči, ale možno aj bežní „gameri“ vedia, že od roku 1985 po rok 1995 bolo Nintendo v spomenutej oblasti jednotkou na trhu. Odvtedy ho z tejto priečky vytlačil výrobca Sony, ale ako vidíme, posledné roky Nintendo skutočne bojuje o svoj pedestál a tento boj má viditeľne pozitívne účinky. Píše sa rok 2018 a Nintendo je takmer na vrchole, opäť. Preukázalo bombastický comeback.

• Najväčšou zbraňou a vlastne výrazným dôvodom, prečo Nintendo v tomto roku predbehlo v počte zárobku Microsoft a ich Xbox je prenosné zariadenie s názvom Switch. 

Dokonca je známe, že začiatkom roku 2018 sa práve toto zariadenie stalo historicky najrýchlejšie sa predávajúca herná konzola v histórii USA. Tieto produkty tak išli doslova „na dračku“. Nintendo je tak dnes z pohľadu ziskov na druhom mieste, Microsoft na treťom, no pozíciu lídra aj napriek obrovskému úspechu stále drží Sony.

Sony v tomto roku dosahuje zisk 20 biliónov dolárov, Nintendo 11 biliónov dolárov a tretí Microsoft 9 biliónov dolárov. Sony tak jednoznačne vedie, zatiaľ čo Nintendo s Microsoftom zvádza večný boj o druhú pozíciu. Ale Nintendo má tendenciu úspechu do budúcna, čím by mohlo onedlho zmeniť karty a vyjsť konečne ako jasný víťaz.